MAMA, KTORÁ MILUJE KNIHY

Dobrý deň Miška. Ďakujeme, že ste si na nás našli čas. Ďakujeme aj za to, že využívate náš Diár pre MAMU ako pomoc pri organizácii vášho času.

Dobrý deň. Ja ďakujem, za oslovenie a aj za skvelý diár, ktorý ma bude sprevádzať aj v roku 2024.

Ste mamina dvoch detí. Povedzte nám niečo o sebe, prípadne o vašich detičkách, rodinke a čomu sa venujete.

Snáď každá mama pochopí, ak poviem, že som aktuálne hlavne mama a manželka. Máme dve dievčatá (Miška 5 a Elenka 3 roky). Pred nástupom na materskú dovolenku som pracovala v kníhkupectve, čo bol aj splnený sen, pracovať s knihami. Vždy som mala ku knihám a literatúre blízko, a preto som aj vyštudovala učiteľstvo slovenský jazyk a literatúru. Aktuálne sa, ako ja sama aj rodina, ocitáme opäť na takom prelome etáp. Mladšia nastúpila do škôlky, staršia pôjde v septembri do školy a ja si hľadám miesto, kde by som zvládala veci ako mama, a zároveň aj prácu a priestor pre seba. Manžel pracuje dlhodobo v zahraničí, a preto záležitosti okolo deti a domu, sú väčšinou na mne.

Vytvorili ste spolu s kamarátkou projekt Knihomolky spod Tatier. Môžete mamičkám povedať, ako ste sa s kamarátkou stretli a ako prišiel nápad, že vytvoríte tento projekt?

S Jankou sa poznáme už roky. Naši manželia dokonca v študentských časoch boli najlepší priatelia. Obe sme chodili na rovnaké gymnázium, kým ona štvorročné štúdium, ja som bola na osemročnom. Takže počas života sa nám tie cesty rôzne krížili. No až teraz, ako obe máme dve deti, sme boli viac v kontakte. Spojili nás nielen rovnaké názory, myšlienky, starosti, starostlivosť o deti, ale aj láska ku knihám a knižné debaty.

S myšlienkou založiť si knižný blog/bookstagram , jednoducho  niečo o knihách, kde by som sa mohla  pisateľsky aj čitateľsky realizovať, som sa pohrávala už dlhšie. No úprimne, nevedela som sa odhodlať. Až pri našich debatách som Janke navrhla, či by nechcela ísť do toho. Sme v dennodennom kontakte, tak sme si povedali, že to skúsime. Ako sa hovorí, dvom sa ľahšie ťahá, a tak sa motivujeme navzájom a dopĺňame sa. Každá sme iný čitateľ, preto prinášame rôzne žánre a typy kníh.

Asi ste veľké kamarátky. Ako je pre vás v živote dôležité kamarátstvo?

Mať kamošku po svojom boku, je asi pre ženu to naj. Ja som však počas všetkých tých životných etáp a posunov ďalej nemala šťastie asi na tú pravú.  Vždy pri životnej zmene sme sa posunuli, každá iným smerom, a tak sa mojou najlepšou kamoškou stal môj muž . :) Je však jasné, že mi ženská kamarátka chýbala, no nemala som šťastie nájsť takú vo svojom okolí.

Presťahovali sme sa po svadbe do nového prostredia, starší domček, osamelá ulica, pracovné, neskôr rodičovské povinnosti  a jednoducho stretávať nových ľudí nebolo až tak možné. To nás aj na diaľku s Jankou spojilo. Veľa máme spoločného a jedine čo nás rozdeľuje, je vzdialenosť medzi našimi bydliskami. Je to cca 60km. Vďaka internetu však spolu komunikujeme doslova hodiny. :D nahrávame si siahodlhé hlasovky, už sa aj smejeme, že sú to naše podcasty.

Niektoré maminy svoju kamarátku nemajú. Možno je to len obdobie, sú na materskej a nemajú s kým zdieľať svoje radosti a starosti. Máte pre ne radu?

No ja som toho úplne živý príklad. Pravdou je, že som sa až zúfalo snažila si kamarátku nájsť. Manžel v zahraničí a ten čas bez neho som chcela tráviť aj naďalej aktívne a v spoločnosti niekoho, s kým by som si rozumela. Následne prišla na svet Miška a chýbal mi niekto, s kým by som sa mohla porozprávať o zmenách, ktoré u nás nastali. O tom, ako som sa ja cítila a menila, alebo jednoducho len trochu vypnúť a rozprávať sa a smiať s kamoškou. No bohužiaľ, aj napriek extrémnej energii, ktorú som vkladala do iných, som našla zväčša len sklamanie a časom som sa aj sama utiahla, lebo som cítila, že som ochotná dať iným ľudom viac, ako oni dávajú mne a značne ma to vyciciavalo. To však neznamená, že bočím od ľudí, práve naopak, som spoločenský typ a rada sa s kýmkoľvek porozprávam, no tak hlboký a osobný rozmer priateľstva už ,,nesilím,,.  Popri všetkom som potrebovala  energiu na zvládnutie každodenných povinností, keď som sama.  Zároveň som sa nechcela ponoriť a celá rozdať doma, ale sa aj sama realizovať a dopriať niečo aj sebe. Je ťažké to tak popísať, ale s dievčatami som odmala trávila 24hodín denne. Áno, keď prišiel muž domov, trávil všetok čas s nami, no keď tu nebol a resp. aj teraz, keď nie je, tak som s dievčatami len ja. Celé týždne stáli a stoja na mne. V okolí nemáme rodinu, aby sme sa bežne dennodenne mohli stretávať, a tak očakávať pomoc od niekoho som nemohla. Napriek tomu som sa snažila nájsť si v rámci možností čas na seba. Najjednoduchší spôsob, a pre mňa úplne najlepšia psychohygiena, boli a stále sú príbehy v knihách. A tak prišiel aj bližší kontakt s Jankou a celé sa to samo posunulo ďalej.

Takže moja rada je, nevzdávajte sa vecí, ktoré máte radi, len sa snažte poohýbať tú realitu tak, aby ste zladili všetko, čo treba. Ja vždy vravím, je to o prioritách. A ani my, mamy, nesmieme zabúdať na seba a máme byť samé pre seba tiež prioritou.

Späť však ku knihám. Ste vášnivá čitateľka. Aké knihy máte najradšej? Aké by ste odporučili ostatným mamičkám? Viem, každá z nás má rada  niečo iné, ale len tak z vášho pohľadu.

Práve preto sme sa s Jankou spojili. :) Ona číta úplne niečo iné ako ja. Každá sme iná – svoja, a to je dobre. Ak chce nečitateľ začať čítať, tá prvá kniha je podstatná. Buď ho namotá, alebo odradí. Je fajn sa poradiť, či už priamo v kníhkupectve, knižnici, ale kľudne môžu napísať aj nám na IG : knihomoľky spod Tatier, kde rada poradím a nájdem to pravé orechové. Po práci v kníhkupectve mám s tým bohaté skúsenosti.

Ja mám rada fantasy, romantiku, erotiku, YA a svetovú beletriu. Napriek tomu, si rada prečítam aj životopis, či historické knihy. Mám nielen svoje obľúbené – preferujúce žánre, ale aj spisovateľov, no ešte radšej mám rada prehľad, a tak sa snažím vždy si tie obzory rozširovať.

Knihy sú naozaj dôležité a všeobecne už platí, že deti čítajú menej. Ovplyvňuje ich dnešná technika a hlavne mobily. Čo by ste odporučili rodičom, aby ich deti viac čítali?

Čítajte si. Čítajte si spolu s nimi. Čítajte si sami pred nimi. Pozerajte si knihy. Rozprávajte sa o nich. A hlavne, nenúťte ich.

Ak ho knihy nezaujímajú, resp. si k nim ešte nenašiel cestu, tak mu venujte svoj čas, tvorte s ním – čokoľvek, stačí aj skladať kocky, rozprávajte sa, vypočujte si to detské táranie. Tak ako dospelý sa potrebuje vyrozprávať niekedy, aj deti zo seba potrebujú dostať ich zážitky, či krivdy dňa. Pre nás sú to banality, no pre nich je to celý ich svet.

Prípadne aké knihy by ste odporučili pre deti rôzneho veku?

Na toto je ťažko odpovedať. Napríklad deti, ktoré dlhodobo čítajú, siahajú po úplne inej literatúre, ako deti, ktoré si idú vybrať svoju prvú knižku. Tým, že obe s Jankou máme deti a ona má aj chlapca, tak sa u nás na profile objavujú často tipy pre deti  rôzneho veku aj pohlavia. Snažíme sa to mať rôznorodé, no jednoznačne vychádzame z vlastných  čitateľských  skúseností s našimi deťmi.

Aké máte plány s projektom Knihomolky spod Tatier?

Čítať, posúvať naše postrehy z kníh ďalej a robiť to, čo nás baví. Je to pre mňa istý druh psychohygieny a sebarealizácie. :D Poznáte to, keď upracete bordel po deťoch a otočíte sa a za vami je ďalší- nový. Niekedy mám po celom dni pocit, že za mnou nič neostalo. Takto sa snažím posúvať , nielen v čítaní, ale aj písaní, či fotení. Nachádzam nové možnosti ako to robiť lepšie a tak sa aj „učím“ a posúvam vpred, aj keď je to hobby. Ešte sme len na začiatku a je mnoho veci, ktoré chcem zlepšiť.

Každá z nás má len trochu času pre seba, hlavne ak máme deti. Máte nejaký recept na to, ako sa dá zvládať rodina, deti, domácnosť, práca tak, aby ste si našli čas na seba, na svoje knihy, ktoré tak milujete?

Môj recept je váš diár. Nesrandujem, naozaj. Aj na rodičovskej - doma som s ním veľa pracovala. Naplánovala som si deň, varenie na týždeň, nákupy, aktivity s dievčatami a plus povinnosti, lekárov, teda všetko okolo domácnosti, deti, domu, šteniatka, mojich čitateľských aktivít a pod. Zapisovala som si všetko. Aj to, koľko krát za deň šla práčka. :D Po týždni za sebou aj žena v domácnosti takto uvidí, čo všetko zvládla. Nakoplo ma to ešte viac a zapisovanie mi pomáhalo nestratiť sa a mať prehľad. Lepšie si usporiadať deň a čas. Nový rok mi prináša ale aj ukončenie rodičovskej dovolenky s Elenkou. Nástup do práce mi nebol umožnený, pretože nemali pre mňa už miesto. Veď si viete asi predstaviť, ako to v dnešnej dobe je. A tak sa sama teraz nachádzam na takom rázcestí, čo a ako ďalej. Nájsť si čas na seba bolo spočiatku ťažké, no popritom zapisovaní som si ľahšie našla priestor, kde som si vsunula seba. Keď sa naskytne príležitosť, čítam si. Niekedy sama, niekedy s dievčatami, niekedy keď sa hrajú, čítam pri nich a niekedy jednoducho nečítam. Nie vždy mám chuť, energiu, čas, ale vždy, keď mám potrebu sa ponoriť do nového príbehu, tak sa snažím, sama sebe ten priestor vytvoriť.

Čo vám v živote robí najväčšiu radosť?

Moja rodina – dievčatá aj manžel. To, čo spoločne ako rodina vytvárame. Náš dom,  čas ktorý trávime všetci spolu. Z materiálnych veci sú to samozrejme knihy. Všetko knihomoľské ma vie nesmierne potešiť.

Nie všetky máme na ružiach ustlané a viem, že aj vy máte  svoje trápenia s alergiami svojich detí, aj svojimi. Poviete nám viac, čo vás trápi?

U nás sú už alergie vnímané ako niečo normálne a bežné. Vnímam to už ako bežnú súčasť života a snažím sa to nebrať ,,tragicky,,. Najhoršie je obdobie, kým sa zistí, čo robí ťažkosti. Pri Elenke to bola pšeničná múka. Nie je priamo celiatik – čo sa do budúcna nevylučuje, no nateraz jej robí ťažkosti ,,len,, pšenica. Občasné bolesti bruška nik u tak malého dieťaťa nechcel riešil, keďže prosperovala, ale kvôli rodinným diagnózam som to riešila viac. Sama som už videla, že je jedlo, ktoré odmietala, aj keď nikdy sme s jedením nemali problém. Tam som si až uvedomila, že naozaj sa snažím vnímať a počúvať , čo mi ako ani nie dvojročná naznačovala. Zlomom bola jasná reakcia po cestovinách. A tak následne už bola rýchlo zistená aj príčina. U Miška sú najhoršie roztoče a nábeh na astmu, ktorú už dva roky riešime. Tam to tiež vzišlo spočiatku z preventívnej návštevy lekárky, kde som riešila nočný kašeľ, šúchanie očí a pod..  Ináč všetci máme bežnú sezónnu alergiu na rôzne trávy, stromy a pele. K tým sa často pridáva aj kožná reakcia, preto musím dávať veľký pozor aj na výber kozmetiky, lebo všetci máme citlivú pokožku. U mňa nedávno  však bola aj silná alergická reakcia na ATB, ktorú som rozhodne nečakala a naozaj ma rozhodila. Ani po mesiacoch sa necítim vo svojej koži.

Máte už nejaký recept, ako s tým bojovať?

Ako s tým bojovať? Pre mňa to nebol boj. Od detstva som zvyknutá sama na režim alergika-astmatika. Časom sa pridal ku mne manžel, ktorému sa alergia objavila po 20tke, a po svadbe som ho už ľahšie dostala k lekárke a riešili sme to spoločne. :D Muži... 

Preto u nás je zásadné vedieť, čo nám robí problém. Následne sa tomu vyhýbať, a ak sa to nedá, tak všetky opatrenia, ktoré ako alergici poznáme a vieme. Napríklad neškrabať sa, umývať si nielen ruky, ale aj tvár po príchode z vonku, protipeľové sieťky na oknách kde vetrám, keď čistím zeleninu mať rukavice – ináč mám kožnú reakciu.. Jednoducho základom je vedieť, čo nám nerobí dobre a spraviť všetko preto, aby sme tým telo nezaťažovali. Napriek tomu nemám pocit, žeby nás to obmedzovalo v živote. Športujeme, veľa času trávime na dvore, pestujeme si svoju zeleninu, máme šteniatko... Jednoducho žijeme naplno a ja som vďačná za to, že sme aj napriek tomu zdraví.

Ďakujeme za rozhovor, aj za všetky rady. Verím, že sa vám bude dariť v súkromnom živote i s projektom Knihomolky spod Tatier. Tešíme sa na ďalšie knižné tipy.